Prvé jarné lúče sa odrážali od hladiny rybníka. Neďaleko zaparkovalo malé auto, z ktorého vystúpil drobný chlapec. Fúkal silný vietor a inokedy pokojnú hladinu vody čerili vlnky i občasné kvapky dažďa. Stromy, obklopujúce rybník, sa nakláňali jeden k druhému, akoby si išli zvestovať niečo zaujímavé.
Malý Jakub sa ponáhľal na konkrétne miesto. Obzrel sa, či mama ide za ním. Išla, hľadiac do mobilu. Rozbehol sa k starej vŕbe, ktorú poznal už polroka. Po vzore vetra jej tíško šepkal svoje starosti a tajomstvá. Trpezlivo ho počúvala.
Stromy, obklopujúce rybník, sa nakláňali jeden k druhému, akoby si išli zvestovať niečo zaujímavé.
Som Sám
„Vieš, zase som strávil týždeň doma.“ začal. „Oco si našiel novú prácu. Mama zase stále častejšie pozerá do mobilu, občas sa zasmeje a niečo ťuká.“ povedal jedným dychom. Mám toho dosť. Dokonca nemôžeme ísť ani na bicykel, aby sme nedostali pokutu.“ povedal nahnevane. „Ešte, že mám teba.“ láskyplne pohladkal vŕbu.
Bútľavá Vŕba šepká
Vietor sa oprel silnejšie do jej koruny a stará vŕba začala šepkať. „Vieš, aj ja som sama.“ prekvapený Jakub pritisol zvedavo ucho k otvoru stromu. „Stále dookola nemeniace sa šedé dni. Aha, vykuklo slnko!“ šepkala ďalej. Jakub sa prebral z prvotného prekvapenia, pretože toto bolo prvýkrát, kedy aj vŕba rozprávala.
„Aj ty máš rada slnko?“ odvážil sa spýtať. „Mám ho rada, pretože keď mi pošteklí nos, neviem sa prestať usmievať.“ odpovedala šepotom. „Mama hovorí, že po búrke vždy vyjde slnko. Aj teraz vykukuje spoza mrakov.“ zdvihol zrak k nebu a usmial sa. „Áno vykukuje!“ pritakala vŕba. Asi ho baví pozerať sa na hru vody a vetra. Aké krásne vlny robí!“ povedala obdivne. „Aj ja to mám rád.“ pridal sa Jakubko. „Ale ešte radšej hádžem kameňom žabky.“ hovoril nadšene ďalej. „Cítim sa ako maliar, čo vie namaľovať krásne kruhy na hladine rybníka.“ pochválil sa. „Tak ich poďme hádzať spolu!“ povedala vŕba zrazu. Jakub vzrušene vstal, nechápal, ako by vŕba mohla hádzať kamene. No zrazu uvidel, ako sa spoza kmeňa vynára postava dievčatka. Rozosmial sa. Rozbehli sa hneď k rybníku. Stará vŕba ďalej pokojne ševelila korunou.
Ilustroval Feri Tibenský
